Ako som zdrhol

Strašne sa mi páčilo, keď sa so mnou ulica o 4.30 ráno lúčila. Teta u ktorej som jedával mi mávala, tuk tukáči sa usmievali, štetky a ladyboyovia, čo stali pred mojim hotelom, sa ma naposledy pýtali či fakt nechcem - hotová nostalgia. O čo viac bol chalan pri pokladni prekvapený, keď som sa o pár hodín vratil a vypýtal som si kľúč od svojej izby. Pomyslel som si, že aspoň budem mať čas urobiť veci, ktoré som nestihol. Teda keby bankomat neprotestoval s obvyklou vetou: na vašom účte nie sú prostriedky. Zato som včera dospal posledné 3 týždne a dnes som skúšal verejnú dopravu. Tuším aj naposledy. Za 50 minút sme urobili asi 500 metrov. Teplo a smrad ako pod vydýchaným opilcovým paplónom. Niektoré autobusy síce majú klímu, ale na tie ja väčšinou nemám šťastie. Plán na najbližšie dni je flákať sa, asi si dám nejaký kuchársky kurz a okrem toho mám v pláne aj nejaké marketingové kurzy, aby som si zvýšil prestige. Dnes som videl inzerát v novinách, že nejaký vychytený japonský kuchár robí 45 minútové kurzy, ale za 1300 Sk. V nejakom 4* hoteli. Zväčša je dobrým zvykom, že to, čo sa uvarí, si klient môže aj zjesť. No neviem, koľko by som toho stihol požrať za 45 minút. Tak ešte uvidím. A celý štvrtok sa budem pripravovať na to, aby som nezmeškal lietadlo. Aj keď práve dokonalé prípravy u mňa zlyhávajú. Čo sa dialo na ceste z Kambodže do Thajska ... Konečne som stretol nejakých čechov. Podľa Cagovej teórie by mali byť všade. Ja som stretol jeden párik na ceste na sever Thajska a potom až v Kambodži. Ale len na veľmi krátko, pretože na hraniciach im z nejakého dôvodu odmietli dať víza a čo sa s nimi dialo potom, netuším. Cestoval som sukromnym minivanom, čo však bolo horšie ako ktorýkoľvek transport pred tým. A fakt si nie som istý, či to nebolo horšie aj ako 22 hodinová cesta do HAnoia. Buď bola v aute zima s klímy, alebo keď klímu vypol, tak za dve sekundy tam bolo ako na grile. K tomu sme boli na seba nacapený ako v rannej tridsaťštvorke. V bežných autobusoch som sa mohol aspoň roztiahnúť a natiahnúť. Cieľom mojej cesty bola Pattaya. Na zastávku na ceste do Bangkoku som si vyhradil dva dni a jednu noc. Do úvahy prichádzali dva ostrovi (teraz si už nepamätám mená), ale jeden mal byť vraj veľmi obyčajný a druhý super drahý s tým, že je to prírodná rezervácia a platí sa tam vstupné. Tretia možnosť bola Pattaya, čo je v Thajsku synonymum pre prostitúciu. Ale musel som to vidieť na vlastné oči. Najprv som mal problémy nájsť si ubytko, ale po asi 2 hodinách pobehovania som si našiel svoje hniezdočko a vybral som sa objavovať. To čo som videl prevýšilo moje najbujnejšie očakávania. Pred mojími očami sa striedali starý pánko, mladá thajka, ožratý angličan, mladá thajka ... a tak ďalej. Viac to rozpisovať nebudem, ale bol to veľmi farebný zážitok. To som ešte netušil, že sa blížila jedena z najbizarnejších skúseností mojho výletu. Na druhý deň som nakúpil čo som potreboval. Zistil som, že súkromné autobusy do bangkoku stoja 10 USD, zatiaľ čo verejný 2.5 USD a keďže to mala byť trojhodinová cesta, tak som neváhal. Vrátil som sa do hotela pre ruksak, zbalil som sa, ruksak som  nechal na vrátnici a vybral som sa hľadať Taxi. Na výber boli motocyklisti, ale kedže práve dopršalo a ja som mal okrem 95 kilového seba ešte aj 25 kg ruksak, tak túto možnosť som vylúčil. Okrem toho sú tu také malé akokeby multikáry (aká je aj na obrázku z Laosu, keď nás viezli k rieke), ale tí zväčša pýtali strašne veľa, to som vedel z predošlého večera. Tak som hľadal bežný taxík. Konečne som jeden našiel, po anglicky vedel 6 slov a z tých som 3 nerozumel. Tak som mu ukázal, kde má ísť a potom som mu naznačil, že má počkať, ja si len idem zobrať ruksak. Keď som sa vrátil, zamozrejme, že tam nebol. Tak som sa vybral hľadať ďalšieho taxikára. S 25 kg ruksakom na chrbte. Plným darčekov mimochodom. Po ceste som mával motocyklistom, že nemám záujema konečne som našiel ďalší taxík. Pýtam sa ho, či ma zoberie na stanicu. On že hej. V tom pribehol jeden motocyklista, ktorého som pred tým odmietol, niečo povedal taxikárovi a ten mi povedal, že ma nezoberie, že si mám zobrať cyklistu. Explicitne som zanadával a vybral som sa ďalej hľadať taxík. Zastavil som ďalšieho, veľmi pekné SUV. Či ma zoberie na stanicu. On, že hej. V tom pribehol iný motocyklista a začal niečo hovoriť taxikárovi. Tušil som, čo bude následovať a tak som zavrel moje okno, a rozkázal som smer. Motocyklista ale obehol auto a začal zas niečo vysvetlovať taxikárovi. Ja som sa im do toho miešal angličtinou a striedavo som im hovoril, aby jeden išiel na stanicu a druhý dokelu. Vtom taxíkar vytiahol dvacku (asi 16 Sk), dal ju motocyklistovi a ten zmyzol. Tak som sa ho pýtal, že o čo išlo. A on že všetky taxíky sú z Bangkoku, čo priviezli turistova  teraz krúžia aby našli zákazníkov, ktorých zoberú do Bangkoku. A že miestne taxíky ovláda mafia a oni im nemôžu brať biznis. A že či nechem, aby ma zobral rovno do Bangkoku. Ja že určite nemám 500 Sk, že nech ma len pekne zoberie na stanicu. On mi začal rozprávať o tom, ako neznáša mafiánov, ako je v Bangkoku dobre, že pracuje pre vládu a taxikárči len po víkendoch a tak ďalej. Tu niekde som zbadal, že určite nejdeme na stanicu ale von z mesta. Ešte raz som mu zopakoval, že bus ma bude stáť 100 korún a nemám na to, aby som mu dal viac. On že to nevadí, že sa nejak dohodneme. A zapol taxmeter. Na 200 km. Z čistej zvedavosti, kam to celé bude smerovať som sa nechal viesť. Veď čo by som aj robil v tých poliach cez ktoré sme išli. On že mu môžem dať ako odmenu lekciu angličtiny. Skôr sa mi zdalo, že sa schyluje k lekcii juda, ale chlapík bol v pohode, tak sme kecali. On že som super chalan, že mu mám napísať svoju adresu a že keď raz príde na slovensko tak sa ozve, alebo mi aspoň na vianoce pošle pohladnicu. Dal som mu vymyslenu adresu a meno. V polke cesty z neho vypadlo, že ešte musí navštíviť kamoša. Z dialnice sme odbočili na nejaké lokálky a potom na prašné cesty. Zastali sme uprostred pola pri jazierku. Že jeho kamoš tu chová ryby a že sa zastavíme iba na chvíľu niečo popiť. ja že fajn, ale o dve hodinky musím byť v Bangkoku, lebo sa stretávam s kamoškou. Zobral som si foťák, peniaze a pas, zamkol som ruksak a pobral som sa za taxikárom po prašnej ceste. ešte pred tým som skontroloval stále bežiaci taxmeter. Ukazoval niečo cez 400 Sk. A stále bežal. Po asi 500 metroch sme dorazili k malej búdke, privítal nás chlapík, priniesol vodu a chipsy. Tváril som sa, že pijem. Moj taxikár si otvoril pálenku, čo si kúpil v stánku pri ceste, zmiešal s nejkou malinovkou v pomere 2:1 v prospech pálenky a za 20 minút stiahol cez 3 dcl chlastu. Furt opakoval, aká je to krásna krajina, že nemá rád mafiu a že keď prídem najbližšie do Bangkoku, tak mu mám určite zavolať a môžem u neho bývať. Že jeho žena a syn sa potešia. A že aká je to krásna krajina že nemá rád mafiu. A krajina a ja prídem a mafia. Mafia. V tom ho napadlo, že v blízkej dedina má kamoša policajta. Ideme ho navštíviť. Prišli sme do nejakej reštiky 6. cenovej. Tam sedel jeden policajt a jeden ujček. Ako na neskôr ukázalo, ujček bol bývalý policajt. Stále som čakal, čo na mňa môj taxikár vybalí. Počul som o dvoch verziách (teda okrem toho, že ľudia jednoducho zmiznú). Za prvé, najprv sa začne priateľská hra pokra. Najprv ten niekto vyhráva a potom prehráva stále viac a viac a atmosféra už nie je tak priateľská. Alebo na potencionálnu obeť vytiahnú nejaký lukratívny biznis, čo je väčšinou podvod. Ale môj taxikár stále nič. Že čo si dám na pitie. Ho ho, pivo pre všetkých. Heineken. Počítam peniaze. Som pevne rozhodnutý nezaplatiť viac ako jedno pivo. Že čo si dám an jedenie. Ja že nič. Ho ho, polievka z morských príšer pre všetkých. Niekde v tomto momente som písal smsku mojej kamoške, nech mi pošle číslo na turistickú políciu. Taxikár začal byť seriózne ožratý. Ivaaaaaan, ty si taký super chalan,  ja zaspievam pesníčku. A nemám rád mafiu. Prikázal priniesť zoznam CDčiek a zapnúť mašinu. O čom bola pesníčka som nepochopil, ale spieval ju veľmi precítene. Bolo 18.00. Tak som išiel zavolať kamoške, že prídem neskôr, ale že už som blízko Bangkoku, niekde pri novom letisku. Pri novom letisku? Veď to je hodina cesty, nevychádzala z údivu. Tak som začal tlačiť na taxikára, aby sme už vypadli. On že dobre, ideme. Nasadol som do auta, on tiež a vypadli sme. Len tak. Pred tým ešte vypol taxmeter. Pripútal som sa. Povedal som mu kam v Bangkoku chcem ísť. On už iba mrmlal. Došli sme na moju ulicu. Môj plán bol, že najprv vyložím ruksak a až potom začnem zjednávať cenu. Aby sa mi ľahšie utekalo. A tak sa ho pýtam, že koľko chce. On sa pozrel do vzduchu ... Ivaaaaaaan, ty si taký super chalan, keď prídeš znovu do Bangkoku, tak mi zavolaj. Nič nechcem. Fakt? Fakt. A odišiel. Nevychádzal som z údivu. Takže tak som cestoval. Teraz už viac ako týždeň bývam v tom istom hoteli a je to ten istý hotel v ktorom som býval, keď som do Bangkoku prišiel. Som tu už ako domáci, ani platiť dopredu nemusím. Zo všetkými sa zdravím ako správny sused a podobne. S kamoškou som bol v bare na 59 poschodí, pod holým nebom. Veľmi pekné. Okrem toho sme boli aj na ruskom kolese, ktoré pochádzalo z Paríža a obsluhovali ho dvaja asi poliaci. Snažil som sa vybaviť si u šéfa smeny, aby ma zamestnal na hodinku, aby som sa mohol zviesť zadarmo (normálne to stálo asi 80 Sk). Povedal mi že nemá pre mňa vhodnú uniformu. Nevie o čo prichádza. A k tomu mám ešte 1000 ďalších zážitkov. A zistení. Ps: Zistenie: Keď som sa minule sprchoval, tak som zistil, že ešte mám brušné svaly. Jeden sa asi na sekundu objavil. Ale potom sa zas stratil. Zistenie 2 (za minule, keď som nestíhal): Dávajte pozor, čo kam balíte, keď sa balíte. Kúpil som pečené cvrčky, šváby a inú háveď na oskúľanie a keďže som nestihol lietadlo, tak som  to išiel vybaliť a zožrať. Ale zistil som, že do jedného sáčku sa nasťahovalo asi 5 kolón mravcov a ešte sa tam stihli namnožiť. Ako to stihli za 24 hodín, mi je záhadou. Najhoršia správa. Mal som 4 sáčky, ktoré som poskrýval tak, aby sa nedomačkali a aby ich colníci pri náhodnej prehliadke nenašli. Zatiaľ som našiel iba 3. A fakt netuším, kam som schoval ten posledný. Aby ste mali predstavu, tak mám jeden 100 litrový ruksak, jeden 80 litroý a jeden 70 litrový. Idem hľadať. Čaute.