Ako som zdrhol

Tááááákže, nabalený vychystaný som sa včera dopravil do cestovky, ktorá ma mala dopraviť na autobusovú stanicu. A hádajte čo. Chlapík mi s úsmevom vraví, že autobus sa pokazil a teda, že musím ešte jeden deň ostať v Luong Prabang. Ja že ani náhodou, lebo že nemám kde prespať a že kedy ide ďalší autobus. O 6.00 ráno. Tak tam stojíme, ja pozerám na neho, on na mňa. Nakoniec podľahol a hovorí, že môžem spať u nich v kancelárii, respektíve nad kanceláriou majú byt, kde prespávajú zamestnanci. Tak som si vyniesol veci a vypravil som sa s Marcusom na pivo. Zoznamil som sa s x ďalšími ľuďmi a dozvedel som sa množstvo nových veci, ktoré tu teraz nebudem rozpisovať, ale Marcus ma prehovoril, že nech nejdem na 6.00 autobus, ale radšej nech sa idem s jeho cestoukou pozrieť na slony a tak. Tak som išiel. Prespatie zadarmo som aj oľutoval, pretože madrace nejak divne páchli (Lulu by mala plné právo cítiť sa nepríjemne) a okrem toho tam gekkovia strašne škriekali. Ešte som to tuším nespomínal, ale gekkovia sú tu všade. Keď som bol u kamoša v Bangkoku, tak tam bežne vyseli na stene, ako u nas muchy. Je to jašterica, ktorá má 10 cm aj s chvostom, ale čo som nevedel bolo, že oni vydávajú taký divný škriekavý zvuk, ako keď sa v hororre Kruh plazila dievčina z televízora. A toto som mal celú noc. Slony boli fasa, tešil som sa, že si urobím vodičák, ale zistil som, že na to nemám dosť času, lebo ešte som si musel dať vyprať veci a podobne. Ale urobil som zopár dobrých foto. Zajtra idem do Vang Vieng, čo je také malé turistické centrum, slávne tým, že sa tam veľa ožratých turistov utopilo pri plavbe po rieke na gumenom kolese. Idem to vyskúšať, držte mi palce. P.s.: Zistenie: Keď vám do chlastu padne mucha nezúfajte a kľudne pite. Tu na tom, že niečo padlo do chlastu ľudia ešte aj zarábajú. Teda konkrétne, s kamošom sme si boli dať niečo ako národný drink. Vo flaši veľkej asi ako naša 4.5 litrová zaváracia bol chlast podivnej farby a okrem toho sa v ňom luhovali hady, jašterice, škorpióny, húsenice a možno aj ponožky. Radšej som to moc neštudoval a rovno som to kopol do seba. Mno, nezabilo ma to a ešte stále vidím. Pa pa.