Ako som zdrhol

And now for something completly different. V prvom rade musim podotknut, ze Peking vo mne zanechal ovela lepsi dojem ako naposledy. Stale si myslim, ze je to len obrovska noclaharen pre more robosov, ci uz robia na stavbach alebo v IT firmach. Ziadny duch, ziadna atmosfera. Ale nasiel som miesta, kde vsetka ta depresia na mna az tak nedychala. Aby ste si to vedeli predstavit: Peking s predmestiami ma rozlohu Belgicka. Nezartujem. No komunistom sa za krasnych a oslavovanych 60 rokov podarilo z tohto historickeho mesta urobit ... PETRZALKU!!! Vsetko musi byt funkcionalisticke, to znamena, ze drvivu vacsinu historickych budov zrovnali so zemou, aby mohli postavit panelaky. Jasne, je tu Zakazane mesto, Summer palace, Temple of heaven a zopar dalsich budov rozhadzanych po meste. Ale su ako pest na oko. V Pekingu sa daju najst aj Hutongy. Su to pozostatky stareho mesta, povacsinou smutne miesta pre chudobu, bez kanalizacie. Ale ludia robia z mesta dojem, nie len budovy, povedzme si nieco o nich. Ked vlak konecne zabrzdil a 4000 ludi sa vyhrnulo zo stanice, tak sme aj my zacali bojovat o nas taxik. Nemali sme tusenia, kde je nas hotel, akurat ze je vzdialeny asi 2 - 3 km. Ale taxiky su v podstate lacne, takze sme sa nestarali. Napriklad ked som naposledy odchadzal z Pekingu na letisko, tak 30 km cesta ma stala 90 yuanov (asi 9 euro). Vysli sme z budovy stanice a hned sa na nas vrhli podnikavi taxikari. Jasne pani, zoberiem vas tam za 130 yuanov (13 euro). Ignorovali sme ich, ale ziadny okoloiduci taxik nam nechcel zastavit. Presne toto iste som videl v Pattayi, kde vsetky taxiky obhospodarovala miestna mafia a nikto iny nemohol brat zakaznikov. Tak sme si zobrali saky paky a isli sme peso. Asi 2 hodiny. Keby sme poznali cestu, mohlo to byt hodinu a stvrt. Hotel/ hostel sa nachadzal kusok od Tian Anmen - to je to namestie, kde ani nahodou nepostrielali x protestujucich studentov v 80. rokoch. Hostel bol uprostred hutongu, ale toto bolo jedno z mala miest, kde som sa citil ako v historickej cine a nie na skladke. Mnozstvo malych obchodikov, riksi, restauracii s varenymi pirohmi a tak. Ubytko stalo 5 euro na noc - prijatelna cena. Hned oproti som mal restiku, kde boli all-you-can-eat ranajky za euro patdesiat. Majitelka bola strasne mila a vzdy navarila, co som chcel. Aj uces som si dal spravit, hned vedla. Sice nemam vela vlasov, ale byt ostrihany za 2 minuty vratane pripravy, je asi rekord. No nic, ved to dorastie, kym sa vratim. Za rohom sme nasli dalsiu restiku, ktora bola podstatne vacsia, ako vsetky ostatne. Robili napr. 6ks sushi za 1.80 euro. Asi 20 minut nas zabavalo, ako sa kamos hral na hrdinu, na sushi si napatlal more wasabi a potom to nevedel rozdychat. Za 6 euro na hlavu sme sa napraskali, ze sme nevedeli chodit, kazdy vyskusal asi 3 -4 jedla a k tomu 2 piva. Ako som to pocital, v Pekingu sa da kludne vyzit z 11 euro na den, vratane ubytovania. No my sme neprisli prezivat, ale uzit si. Potreboval som kavu a hned na jednej z najturistickejsich ulic, kusok od nas, sme s kamosom ako dve fifleny zakotvili v Haagen Dazs. Najkrajsia zmrzlina aku som kedy jedol. Kava obstojna. Tiramisu hebke - vsetko za 6.50 euro. Za to najkrajsie zachody v Pekingu. Az na to, ze som sa nemohol vy..toto, lebo za dverami stali dve upratovacky a cakali, aby mohli po mne upratat hned, ako vyjdem. Brrrrrr. Inak bol Peking vcelku priemerny zazitok. Objavili sme niekolko barovych ulic. Tajomstvo bolo, ze ceny pitia sa zjednavali dopredu, pred krcmou. Hejlou, hav ar juuuuu? Bir for tirty? Tventi? Fiftin ok, fiftin ok. Jedna oblast bola specialne krasna - hned pri jazere. Nasli sme si Rasta bar, kde hrala nejaka flameco skupina (tvorena cinanmi samozrejme). Ich Hotel California bol povabny ... nemyslim, ze povedali viac ako 2 slova po anglicky. Long Island Ice Tea za 2 eura a 12 shotov miesanych drinkov za 10 euro. Krasny vecer. Akurat ze o 23.00 sa vsetci postavili a cela ulica odisla domov. Mali sme dost, isli sme tiez. Kamosi isli na druhy den pozriet Zakazane mesto. Kedze ja som ho uz videl, tak som sa vybral za inou kulturou. Do Electronic City. A naozaj je to mesto. Predstavte si asi 7 Hotelov Kyjev vedla seba. To je rozloha tohto komplexu. A vsetci v podstate predavaju to iste. Notebooky, fotaky, mp3 prehravace, telefony a PC suciastky. Dakujem vsetkym, ktori odo mna chceli, aby som sa im popytal na iPhone alebo iny telefon. Obchodaky vyzeraju zvonku v podstate moderne, ale vo vnutri su to budky 2x3 metre (niektore trochu vacsie), popripade iba stoly. V kazdej takejto budke stoji 5 - 6 predajcov a nahanaju zakaznikov. Cize na jednom poschodi moze byt aj 600 predajcov a to neprehanam. A ked pocuju anglicke: How much for the iPhone ... tak sa idu potrhat (a mna roztrhat), aby som prisiel k nim do obchodu. V zasade cele miesto funguje na principe, ze kazdy produkt ma vysacku - to je pre hlupych americanov. Okrem toho ma kazdy predajca zosit s cenami, za kolko veci nakupuje. Umenie je pri zjednavani sa trafit co najblizsie k tejto sume. Cize ked som sa pytal na to, kolko stoji moj fotak, co planujem kupit, tak niekde sme zacinali zjednavat z 21 000 a inde zo 16 000. Po hodinke som mal dost. Dal som si lacne jedlo a vypadol som. Navsteva Lenova v Pekingu bol tiez zazitok. Len keby to nebolo tak svinsky daleko. Vybavil som nam kompletnu exkurziu. Najprv sme boli v hale, kde boli predstavene vsetky aktualne produkty Lenova, potom sme sli do laboratorii, kde sa produkty testuju. Kazdy by si mal vyskusat miestnost, kde sa meria hlucnost PC. Cela izba je tak odhlucnena a bez ozveny, ze z toho huci hlava. Mal som pocit, ako by mi niekto hlboko v hlave zastuploval usi. A nakoniec sme sli do priestorov, kde su produkty buducnosti. Napriklad tam bol pocitac s reprakmi atd. a bol uplne bez snur. Ziadne kable. Ani elektricke. Je mi luto, ale musim dodrzat obchodne tajomstvo a neprezradim vam, ako je to mozne. Potom som sa stretol s kolegami s ktorymi denno denne komunikujem ... a nemam tusenie ako vyzeraju. Ok, ok, ani teraz si uz nepamatam, ktory vyzera ako. Ale mozem za to, ze vsetci vyzeraju rovnako? Ujal sa nas jeden kolega z Kanady, ktory v Cine zije uz 3 roky a hovori obstojne cinsky. Podho na pivo. Vysvetlil nam mnoho realit Ciny, napriklad to, ze v cine do x podnikov neplatia vstupne chalani, ale baby - podniky pre turistov, kde cinanky lovia svojich buducich manzelov. Funguje to tak, ze pred podnikom je predavac hot dogov, a kazda baba si u neho jeden kupi. Ziadna si hot dog samozrejme nezoberie, je to cele len na oko, aby nikto nemohol obvinit podnik, ze diskriminuje zeny. Paul s nami isiel aj na stanicu a pomohol nam vybavit listky na vlak. Dalsia charakterova crta cinanov, okrem toho ze pluju a prdia kade tade - nikto sa tu nestavia do rady. Okrem jednej vynimky, k tej sa dostanem za chvilu. Takze napriklad, ked sme vybavovali s tetou pri okienku listky na vlak, tak sa medzi mna a Paula doslova brutalne vtlacil jeden cinanko, hodil do pokladnicky peniaze a zacal jej diktovat, kam chce ist. Paul peniaze zobral a hodil ich na zem. Bola z toho smiesna strkanica, ked striedavo drzal pod krkom cinanka Paul a striedavo ja ... cinanko nas hrdinsky drzal oboch a nevedel co skor. Ked sme vybavili, co sme chceli, tak sme vypadli. Jediny pripad, ked som zazil, ze sa cinania stavaju do radu, je na stanici ked cakaju na vlak. Naozaj, este to musim presetrit, ale v obchodoch, v metre, kdekolvek - nikdy nie je rad. Vsetci sa tlacia do predu a lezu tym pred nimi po chrbtoch. Okrem cakania na vlak. Na vlak sa caka vo velkych cakarnach. Kazdy vlak ma svoju halu, pretoze su tak dlhe. A ludia stoja v rade aj pol hodinu, ako keby nevedeli, ze ich aj tak nakoniec 300 inych predbehne. Ok, extra body za to, ze statie v radoch nacvicuju. Raz sa mozno situacia v Cine zmeni a clovek sa bude citit ... aspon trochu ako clovek. Ale na co v tych sorach stoja, ked vsetci maju povinnu miestenku??????? Tu uz logika nestaci. Pred odchodom na vlak do Hong Kongu som musel stihnut este x veci. Jenda z nich bolo vymenit zvysne yuany za HK dolare. V prvej banke predo mnou stalo 47 ludi, tak som isiel do dalsej. Tam mi chlapik podal 2 stranove lajstro, ktore som mal vyplnit, aby mi vymenili trapnych 70 euro. Na chvilu som sa citil ako dolezity bankar, ale ten pocit ma hned presiel a kedze som sa ponahlal, tak som si povedal, ze skusim stastie v Hong Kongu. (Tam so to cele vybavil za 3 minuty, ako v kazdej inej civilizovanej krajine.) Teraz si sedim vo vlaku a ... mrznem!!! Tak ako ruske vlaky boli prekurene, tak tu nam rastu cencule na nosoch. Aj v mojom kupe, aj v restauracnom vagone. Vonku sice zamrzaju okna, ale niekto by tu s tym mohol nieco urobit. Uz sa tesim na Hong Kong a 26 stupnov, ktore ma tam budu vyhrievat. Tiez sa tesim na moment, ked zahodim svoju bundu, lebo ju uz nebudem potrebovat. Raz som ju uz zahodil v Pekingu. Nastastie iba do kuta v izbe. Prvy vecer v Pekingu (stvrtok, tusim) som siel von len v tricku. A ked sme chceli ist na Cinsky mur (Pondelok), tak vecer pred tym napadlo v Pekingu viac snehu ako za cely minuly rok dohromady. Nevadi. Malo to svoj povab. V Hong Kongu som do 17.11., potom sa premiestnujem na Phuket, kde sa zas stretnem s chalanmi. Ti sa uz davno vyvaluju niekde na plazi, pretoze do Phuketu odleteli v ten den, ako som ja nasadol na vlak na juh. O Hong Kongu nic neviem, ale mam sa stretnut s kamosom Ronaldom, ktori tu zije tusim uz 2 roky, tak nieco vymyslime. A ako mi poradil Miro, jeden den pojdem do Macau. Dva dni na nakupy a jeden den na poflakovanie sa po kavickach. Vlastne mam uz cely program hotovy. Ta da. Len peniaze nejak tragicky ubudaju. A netusim kam. Prasce. Dufam, ze v HK uz bude fungovat Facebook, tak nahodim nejake fotky. Zatial, dopocutia.