Ako som zdrhol

Kým budem pokračovať, tak musím napísať, že veľmi veľa ľudí ma varovalo, že väčšina vietnamcov je k turistom nepríjemná. Nechcelo sa mi veriť, a prvé 2 dni som mal iba pozitívne skúsenosti a málo nepríjemných incidentov. Ale za to som stretával veľké množstvo turistov, ktorý boli z Vietnamu znechutení. Nakoniec som prišiel na pravidlo, ako to funguje. Pokiaľ platíte, tak sa na vás usmievajú, keď už majú vaše prachy, tak ste pre nich nepodstatný. Keď som si hľadal cestovku, ktorá by ma zobrala do Ha Long Bay, tak som do jednej vošiel, boli tam 4 angličanky, ktoré mi povedali, aby som radšej hneď išiel preč. Pýtal som sa, čo sa stalo. Že si v cestovke objednali luxusný 3 dňový výlet za 80 USD, lenže loď bola hnoj, tieklo do nej, sľubovaný program sa nekonal a všetci ostatní na lodi za ten výlet zaplatili asi 40 USD, čo bola v podstate normálna cena. Keď chceli vrátiť peniaze, tak si na nich predavač zavolal kamošov a vyhrážali sa mi, čo všetko im urobia, ak okamžite nevypadnú. Niekde v tom čase som sa tam zjavil ja. Povedal som im, nech sa presťahujú do môjho hotela, že môj vietnamsky kamoš im pomôže vybaviť veci na polícii a zobral som si vizitku. Vtedy ma jeden z nich začal tlačiť von a bola z toho strkanica. Keď baby dorazili do môjho hotela, tak prišiel aj jeden z tých hrdinov, niečo vybavoval cez telefón a pokrykoval na mňa, že čo to tam hovorím. A takýchto incidentov tu je množstvo. V Ha Long Bay som sa stretol so super britmi, ktorí nás celý večer zabávali príbehmi z cestovania. Okrem iného nám tiež povedali, že napríklad sa v nejakom obchode pýtali na cenu niečoho, lebo proste chceli vedieť cenu. Keď to nekúpili, tak predavač vybehol za nimi na ulicu a začal na nich vykrikovať, akí sú bastardi, keď sa na niečo pýtajú a nekúpia to. Ja som na svoj nepríjemný zážitok stále čakal. Nie dlho. Keď sme prišli do Ha Long City, tak k minibusu prišiel chlapík, niečo ako miestna spojka a spýtal sa, kto si objednal výlet s pobytom na lodi. Štyria sme zdvyhli ruky. Opýtal sa ešte 3 krát. Stále tie isté ruky. Potom nám oznámil, že môžu ísť len traja. Vysvytlo, že jeden chlapík si výlet síce objednal, ale cestovka to nevybavila, takže nemá miesto na lodi. Vybavé. Potom si od nás vypýtali pasy. Ja na to, že môj pas je v Hanoi v hoteli. Chlapík: Tak to nikam nejdeš. Ja že som si zaplatil a na loď teda pôjdem. You not go anywhere - zahučal, pleskol dverami a odišiel. Ja som si povedal, že idem a proste som plynul s davom. Na lodi sa pokúšal ten druhý chlapík vysvetliť, že on má všetko objednané, a že nechce žiadnu zľavu za jednu jazdu, ale chce celý výlet. Ten istý odborník na PR, čo pred tým komunikoval so mnou na neho zahučal, nech vypadne z jeho lode a bolo vybavené. Neskôr mi oznámili, že môžem ostat, lebo číslo pasu brita pridelili ku mne. Policajná kontrola je tu všade. Viac sa nejdem o Vietname rospisovať, lebo by to bola škoda času. Iba toľko, že som chcel ísť vlakom na juh a potom do Kambodže, lenže mi oznámili, že najbližšie 3 dni sú vlaky vypredané. Určite im zas išlo o kšeft, tak som sa vybral na stanicu, ktorá vyzerala ako staničná budova v Sládkovičove. Teta zvládla vybaviť 4 ľudí predo mnou za rekordných 50 minút. Mne za 2 minúty vysvetlila, že žiadne vlaky nie sú. Viac som nepotreboval vedieť, ponúkaných 40 hodín v autobuse som odmietol. O 13.00 som si kúpil letenku do Siam Reap v Kabodzi, o 14.00 som sedel v taxíku smer letisko, ktoré je 40 km od mesta a o 15.00 som už sedel v dvojvrtuláku. A tak som tu. Ešte aj na úteku ma stihli pumpnúť o nejaké prachy. Keďže som sa ponáhľal, tak mi predražili taxík a nazáver som zistil, že vo Vietname sa platí daň pri odchode - 14 USD. Z Vietnamu som zhnusený a som rád, že som preč. Keď bude čas napíšem viac. Čaute. P.s.: Zistenie: Zistil som, že mám na rukách a nohách divné vyrážky. Briti tvrdia, že je to sifilis. Ja neviem, ako sifilis vyzerá, tak to liečim antihistaminikami. Čo už, keď poistka vypršala dnes.