Ako som zdrhol

Nastali tazke casy pre nas zavislakov na modernych komunikacnych prostriedkoch. Zohnat v Mongolsku alebo Cine rychly internet sa rovna Dobsinskeho rozpravkam, a to nehovorim o tom, ze vela stranok je v Cine blokovanych. Napriklad sa nedostanem na Facebook, Youtube a tiez na niekolko stranok so spravami. Otras. Ale spat k Mongolsku. Chalani mali 5 dnove viza, ja 14 dnove. Ked sme sa vsak trosku zabyvali, tak sme sa zas velmi rychlo rozhodli zdvihnut kotvy. Ja viem, ze kritizujem kazde mesto, v ktorom sa zastavime, ale co mam robit, ked nie je co chvalit? No dobre, ak mam z dnesneho pohladu porovnat Ulambatar a Irkutsko, tak to druhe je perla Azie. Ak by som mal porovnavat Ulambatar a Mogadiso, tak Mogadiso by vyslo lepsie. Alebo podme do uplneho extremu - ak mam porovnat Poprad a Ulambatar ... ok, Ulambatar by vyhral, ale len o chlpy na bradavici. Hadam si to viete predstavit. Najlepsie vykresli Ulambatar pohlad na najhlavnejsie namestie. najprv jedna budova akoby z Rima, vedla nej socialisticky realizmus, potom cierna kocka, ku ktorej je prilepena obycajne vyzerajuca stara budova a oproti sklenena budova podobajuca sa na Burj al Arab (ten 7* hotel z Dubaja). A celemu namestiu hviezdi parlament, ktory je zmeskou tohto vsetkeho a na schodoch sedi obrovsky, viac siroky ako vysoky Dzingischan. K tomuto kocurkovu vedie hlavna trieda popretkavana kaviarnami a obchodmi, ktore su lahko odlisitelne podla majitelov - pekne vyzerajuce s nazvami ako Amsterdam, American cafe atd. patria zjavne cudzincom. A potom su tie s nazvami Destroy Hair Style, Roasted meet beer caffe a podobne zhulakaniny, ktore patria jasne domacim. Tomu vsetkemu kraluje State Department Store, ktory velmi napadne pripomina Prior z 80. rokov. Privitanie sme mali vskutku mongolske. Na stanici sa nam prihovorila tetka, ze ma pre nas hotel za 10USD na osobu/ noc a rovno nas tam odvezie. Boli sme unaveni, tak nam to bolo jedno. Ubytko bolo ok a za cenu ako povedala, len za odvoz (asi 700m) si vypytala 5 euro. Na hlavu. Ale bolo neskoro, nemali sme na vyber. Po klasickych ubytovacich ritualoch a asi 5 minutovom zamysleni sa, preco v hoteli nikto iny nebyva a vsetky zamky na dverach su rozbite, sme sa vybrali von. Zakladny znak Ulambataru - priserny smrad z kurenia v peciach. Az z toho stipali pluca. Ale nastastie bol citit len vecer. Rychlo sme si kupili doktorske rusky na usta a hned bol den krajsi. Viac sa o Ulambatare asi napisat ani neda. Jedlo priemerne, ceny podpriemerne, ale zalezi na mieste, kde ste. Najvacsi skrt cez rozpocet nam spravilo "stanne pravo", co v preklade znamenalo zakaz akychkolvek hormadnych akcii, zatvorenie skol a najhorsie - vsetky bary, obchody a nocne podniky sa zatvarali o 21.00. Asi je ta chripka strasidelnejsia alebo agresivnejsia v noci. Svina. Moj kamos mal na to svoje vysvetlenie - ludia sa v noci opijaju, potom sa bozkavaju a chripka sa siri rychlejsie. Skusim napisat Mongoloidskemu ministerstvu zdravotnictva, aby mi to vysvetlili. Teraz nie, neskor. Podniky zavrete o 21.00? To bola posledna kvapka. Odchadzame. Chalani mi ani nedali cas, aby som kupil auto, ktorym som sa chcel dopravit na Mongolsko - Cinske hranice. Na druhej strane, ked som videl, co to znamena ist 600km cez pust (Gobi), asi sme aj dobre spravili. Tazko teraz hodnotit. Kupili sme si listky na vlak Ulambatar - Peking s odchodom o 7.00 rano (ach boze, zas skore vstavanie), dali sme si mongolske barbecue a sup ho na kute. Vsetkych priaznivcov mongolskych bobrov musim sklamat, nikde som ich nenasiel. Asi je to skor lahodka niekde na pusti, kam som sa nedostal. Hadam na buduce. Iste. Pre tych neznalych - jedna z mnohych mongolskych lahodok je vypitvany bobor (vlastne je to svist), do ktoreho sa daju horuce kamene a tak sa zakope do zeme, aby sa upiekol. Cesta vlakom bola nezabudnutelna. Cakalo nas 30 hodin buch buch, buch buch. V porovnani s 80 hodinami do Irkutska malickost, ale da sa este stale vymysliet nieco nove, s cim sa zabavime? Jasne ze da. Ale poporadi. Ubytovanie nam nakoniec vyslo, ako sme chceli - 4 spolu v jednom kupe, piaty vo vedlajsom. A okrem nas a jednej cinanky nebol v celom vagone uz nikto. Tak sme hned zabrali spolu 3 kupe. Pre istotu. Naprv tradicna oslava dosiahnutia dalsieho milnika v nasej ceste a po par pripitkoch, hor sa na ranajky do restauracneho vozna. Restauracny vozen bol vzdy nasa zakladna, pretoze sa tam sedi o nieco pohodlnejsie ako v kupe a hlavne sa tam premelie vela ludi. Moj kamos schuti poranajkoval 3 omelety ... asi za 3 minuty. A vtedy som dostal skvely napad. V restauracnom vagone zorganizujeme Majstrovstva sveta v jedeni omeliet. Bolo 10 rano a uz rozmyslam? Sam seba som prekvapil. Hned som to oznamil celemu osadenstvu vagona a zaroven vsetkym, ktorych som stretol na ceste do svojho kupe. Asi 10 minut som sa pozeral na pust, co ma dokonale uspalo. Zobudil som sa tesne pred 17.00. Bol cas vsetko prichystat. Zasadol Medzinarodny pripravny vybor Majstrovstiev sveta v jedeni omeliet a po uvodnych pripitkoch sme sa zhodli na pravidlach ako aj na cene pre vitaza. Moj kamos, z nejakeho zahadneho dovodu, vliekol uz z Estonska sprchu. Nie kovovu. Taky ten gumenny vak na vodu, ktory ma na konci hlavicu na sprchovanie. Niekam sa to zavesi a samospadom sa clovek osprchuje. Mmmmmmmmmm, lakava cena. Druha cena mala byt flasa vodky, ale tu medzicasom pripravny vybor vypil, tak sme ostali pri sprche. V restauracnom vagone sa medzitym zisla medzinarodna spicka v oblasti omeletozrutstva. Celkovo sutazilo 11 statov. Spolu s obecenstvom tam bolo asi 25 ludi, celkom slusna sportova kulisa. Najlepsie je to vidiet na videu z celeho podujatia. Sutaz sa zacala prekvapivo ... s problemom. Dosla omeleta. Pokratkej porade som premenoval podujatie na Majstrovstva sveta v jedeni omelety, na ktorych sa je polievka. O celom priebehu len v kratkosti: vykony boli vyrovnane, ucastnici nenazrani a divaci napati. Z 11 ucastnikov postupili do finale 4 borci. A dalsi problem - dosla polievka. Tak dostali finalisti na vyber - 1dcl 55% jablkovice, ktorej som mal posledny 1.5L, alebo velke pivo. Z pre mna zahadnych dovodov sa rozhodli pre pivo. Nebudem Vas napinat. V silnej konkurencii Australie, Uk a Mongolska nakoniec vyhral american. Cenu utechy by som dal cinanovi, ktory len isiel okolo a kedze nevedel po anglicky, tak ani netusil, preco sme ho posadili za stol a dali pred neho polievku. Zvysok vecera presiel v druznej atmosfere a okolo 22.00 sme zastavili na 4 hodinovu prestavku na Mongolsko - Cinskych hraniciach. Tu sa menia podvozky na vlaky, pretoze v Cine maju kolajnice iny rozchod, ale hlavne - zachody vo vlaku su zavrete, co zohra v tomto pribehu este svoju rolu. Cele menenie bolo poznacene takymi ranami, ze som mal chvilami pocit, ze odbachli nejakeho robosa za nejaku chybu. Drcali s nami zo strany na stranu a 200 tonova lokomotiva sa snazila nastavit 150m vlak na milimeter presne k zdvihacim zariadeniam. Tomu hovorim cinsky balet. Trvalo im to hodinu. Po asi 2 a pol hodinach uz bolo treba na zachod vsetkym vo vlaku. Prisli pohraniciari, ktori nas na chvilu zabavili svojimi poziadavkami. Napriklad na cinskych hraniciach treba vyplnit 3 formulare. Ja som vyplnil iba jeden, a ani ten si nezobrali. Po 3 hodinach nas konecne vypustili z vlaku ... vacsina ludi zamierila priamo k zachodom. Ak si niekto pamatate smard v bratislavskej ZOO v opicom pavilone, tak to boli konvalinky oproti tomu, co nas prefackalo na tychto zachodoch. Moj kamos sa chvilu pozeral do diery v zemi (turecky zachod) a potom hovori: "To tymto mam zaspinit svoje hovienko?" Radsej este hodinku vydrzime. A museli sme hodinku a 45 min, pretoze vlak mal meskanie. Do konca cesty sa nic vyznamne nestalo. Zobudil som sa rano o 12.00 a prichod vlaku do Pekingu bol o 13.30. Peking nas privital hustym smogom a neprijemnymi ludmi. Ale o tom neskor, lebo teraz uz je neskoro a moj bar zatvaraju. Okrem toho si potrebujem ist lahnut, lebo dnes som behal po Cinskom mure ako lanka ... a divim sa, preco ma boly cely clovek. Miestami som musel po schodoch skor liezt ako chodit. Zajtra idem na vylet do Lenova ... okrem ineho povzbudit svojich tazko pracujucich kolegov, ale aj do Innovation centre, kde to vraj vyzera ako v roku 3000. Ozvem sa o 2 dni z Hong Kongu. Asi. Hadam. Dufam. Tsaj dzien.