Ako som zdrhol

Hu hu. Vrátil som sa z túry. Bola to paráda. Išli sme ôsmi a sprievodca. Ja, jedna nemka, ktorá ide okolo sveta, jej nemecká kamarátka originál pochádzajúca z Rumunska, jeden austrálčan a jeden kanaďan s troma kamarátkami. Perfektná partia. Strašne sme sa narehnili. Sprievodca sa volal Mani a kedysi pracoval v špeciálnych pohraničných jednotkách. Vedel slušne po anglicky a hlavne si furt zo všetkého robil srandu. Občas sa k nám pridal ešte jeden sprievodca - Mc Gyver Phun. Volali ho Mc Gyver, lebo aj na týždenný trek si zobral iba mačetu. Legenda hovorí, že si vedel vystrúhať aj uterák. Ani neviem, koľko sme toho napochodovali, ale ľahké to nebolo. Prudké stúpania a klesania v džungli plnej kadejakej hávede. Zväčša sme tak 3 hodiny šlapali, potom sme jedli a ešte tak 1-2 hodiny chôdze na miesto určenia. Vždy keď sme vyšli na vrch kopca, tak začal Mani poskakovať a vykrikovať Adrianoooooo, miluji te a pri tom hulákal pesníčku z Rockyho. Každému, kto nie je fixovaný na hygienu, takýto trek odporúčam. Celé to bolo o to sradobnejšie, že je obdobie dažďov a tak sme padali jak batolatá. K večeru sme boli všetci zašpinení, ako keby sme robili bahenné zápasy. A totálne premočení. Zaujímavý efekt nastane, keď si tu dáte sušiť veci na šnúru. Teplota síce je okolo 35 C, ale 90 - 100% vlhkosť vzduchu zariadi, že ráno zo šnúry zvešáte tak isto mokré veci. Ja som si síce zobral 2 tričká, ale jedno som si zabudol v jednej dedine, kde som ho sušil na slnku, takže som bol 2 1/2 dňa v jednom a tom istom. V posledný deň intenzívneho miešania potu a dažďovej vody sa okolo mňa začala šíriť záhadná vôňa. Teraz k tomu, čo sme robili. Strelba z pušiek bola vynechaná (už si začínam zvykať, že keď tu niekto niečo sľúby, tak to znamená možno), kvôli bezpečnostným rizikám. Kupodivu nie kvoli ohrozeniu domorodcov, ale nás. Takže jeden deň sme boli jazdiť na slonoch a ja som jedného šoféroval. Na slona sa nasadalo tak, že z plošinky som mu stupil na hlavu a potom som mu sadol na krk. Ruky som mal na jeho hlave, ktorá je tak divne mäkká a plná štetiniek. Veľmi zvláštny pocit. Držal som ho ako bejby a pri tom sa mu dalo skákať po hlave a on si to ani nevšimol. Bol to nejväčší samec zo skupiny a celú cestu sa zabával tým, že ma chobotom chytal za nohu a snažil sa ma stiahnuť. Keď som mal toho dosť a presunul som sa na sedačku na jeho chrbte, tak si ulomil vetvičku (asi jedenapol metrovú) a oháňal sa ňou. Strašne smiešny bol aj pocit, keď sa ovieval ušami a tie mi narážali do nôh po celej dĺžke. Obrovské lopúchy. Neveril som, po akých chodníčkoch slon prejde. A nebolo mi všetko jedno, keď cestička pod nami mala 40 cm na šírku a vpravo bol 9 metrový zráz. Asi hodinovú jazdu sme absolvovali bez ujmy. Na druhý deň nás čakal raft na bambuse. Rieka bola síce pomalá, ale bambusový raft bol zrejme z druhej ruky, lebo sa stále ponáral, takže sme mali konštantne nohy pod vodou. Na jednom rafte sme boli traja a domorodec. Niekoľko krát sa nám stalo, že sme uviazli (alebo lode pred nami) a to bola šanca robiť zle tým ostatným. Špliechanie, prevracanie raftu a iné detinskosti nás dokonale vytešili. Asi uprostred cesty sa spustil supersilný tropický lejak, takže naše cestovanie sa stalo autentickejším. Keď sme z raftov vystupovali, tak som si tam zabudol čiapku, takže zatiaľ sa moje celkové dotácie chudobnému thajskemu vidieku rovnajú jedno tričko, jedna čiapka a nejaké sprepitné. Stala sa z nás super partia. S kanaďanmi som bol aj niekoľkokrát vonku a je neskutočné, aké kraviny ich dokážu napadnúť a potom ich neváhajú zrealizovať. Frajerka nútila svojho chalana, aby sa odfotil z jednym Ladyboyom (neviem ako sa to presne povie po slovensky), kto by nechcel takú priateľku. Skoro mi sánka spadla, ako perfektene tá chalan vyzerala. Cestujem s nimi dalej do Laosu. Teda cestoval by som  ale ... Dnes ráno som mal nasadnúť na autobus smer hranice, keď mi oznámili, že nemám vietnamske víza a musím čakať do zajtra. Vcelku škrt cez rozpočet. A vzhľadom na to, že som sa napriek svojmu dokonalému zmyslu plánovať veci za pochodu rozhodol kúpiť si lístok dopredu, tak som prišiel o asi 250 Sk. Kašlať na prípravy. Vivat hurásystém. Takže dúfam, že odchádzam zajtra. To mi dáva čas, aby som dnes šiel na thajsky box do miestnej uličky neresti. Funguje to tak, že na malom námestíčku je v strede ring a okolo sú bary. Človek si jeden vyberie, zväčša podľa obsluhy a potom pozerá show. Včera som zachytil len asi 3 minúty z jedného zápasu. Nasledovala šeredná travesty show, ale neubránil som sa slzám, keď jeden slečna spievalo My heart will go oooooooon. Slzám smiechu. Ale atmosféra je to neopísatelná. Okrem toho som bol cez deň na skútri objavovať okolie. Super som sa vybláznil. Išiel som znovu pozrieť vodné byvoly, tentokrát na iné miesto. Byvoly som našiel, ale žiadnych ľudí, takže som sa pokukal a išiel som preč. Ešte som chcel ísť k nejakému veľkému vodopádu a značka hovorila, že 10 km, tak som sa vydal tým smerom. Po ceste na mňa z nejakého baru kývali 4 kočky, ale moja túžba spoznávať neživú prírodu zvíťazila. Asi o 2 km neskôr som to oľutoval. Niekde v tom mieste som zbadal v diaľke dážď. Tu je dážď tak silný a hustý, že je vidieť ako postupuje. Začalo pršať. Vodopád 3 km. Pomyslel som si, že málo vecí je lepších ako plávanie v daždi a tak som frčal ďalej. Vodopád 1 km do ľava. Odbočil som a predo mnou sa rozprestieralo pole, mínus cesta. Takže vodopád bol možno 1 km, ale iba srnky a domorodci vedeli, ktorým smerom cez pole. Zaškrípal som zubami a vydal som sa po rieke, ktorá bola ešte nedávno cesta naspäť. Zastavil som sa v podniku, kde na mňa mávali kočky. Ako etiketa praví, pred vstupom do budovy som si vyzul topánky. Ako etiketa nepraví, pred vstupom do budovy som si aj vyžmýkal ponožky a tričko. Pokecal som s babami a asi po hodinke, keď počasie vyzeralo sľubne, som sa vybral domov. Medzi tým som stratil akýkoľvek pud sebazáchovy a po mokrej ceste som uháňal 80 km/h späť, predbiehajúc popri tom autá. Začínam prehodnocovať svoje plány, čo sa týka cestovania. Už mám dosť vody, takže v Laose asi nepôjdem raftovať. Ale ozval sa mi chlapík, u ktorého som mal spať, že má cestovnú agentúru a potrebuje propagačné foto a že mi za to dá jednodenný výlet. Super. Ozvem sa, keď budem mať niečo nové. P.s.: Zistenie: To, že sú topánky vodotesné, neznamená len to, že by sa do nich nemala dostať voda. Ale aj to, že keď sa tam dostane, tak nemá ako ísť von. To som zistil počas výletu na skútri. V Bangkoku som si kúpil výborné nepremokavé topánky, ale pršalo tak strašne, že mi voda stekala po nohách do topánok. Mal som svoje súkromné jazierka. A stále so sebou. Jupí.