Ako som zdrhol

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Takto to zacalo

Toto bolo publikovane na estonskej stranke, ak ste to nevideli. Ale presuvam sa sem, kedze estonska stranka je mierne chaoticka.
Tazko povedat, kde zacat. Preskocim cely pribeh o tom, ako som prezil Estonsko. Jedno ponaucenie - neorganizujte rozluckovu party, ked je velmi pravdepodobne, ze estonci zorganizuju este jednu alebo dve. Odpadol som okolo 2.00 rano, zobudil som sa okolo 13.00 - 4 hodiny do odchodu.Nakupy, velke plany na odchod ... rychly nastup do vlaku. Prazdne pohlady. Ako tak nad tym rozmyslam, tak tento pribeh sa da napisat dvomi sposobmi - politicky korektnym: boli sme vo vlaku 5 - 6 dni, pekne sme sa s kamaratmi porozpravali, varili sme si polievocky, a na ranajky pili predrazenu, nie moc dobru kavu. Alebo ten pravdivy: do Ruska sme prepasovali more chlastu, za co jeden spolucestujuci dostal mastnu pokutu, zoznamil som sa s velmi sympatickym byvalym vaznom, skoro som sa pobil s ruskym marinakom, ozral som sa s managerom jedalenskeho voza, ktory ma balil a zistil som polcas rozpadu spiny na ludskom tele. Ale pekne po poriadku a uvidime, co z toho bude. Veci potrebne na transsibirsku cestu (okrem ineho): natahovacia harmonika, plagat Anne Nevski - najpopularnejsej estonskej spevacky v Rusku (za poslednych 30 rokov), kulma na vlasy zo 70. rokov, kukuckove hodinky a 10 estonskych casopisov pre gazdinky. Prva cast cesty do moskvy trvala priblizne 12 hodin a 1000 km. To bolo asi posledny krat na dlhu dobu, co sme sa rozpravali o hodinach a kilometroch. Ked som sa pytal kamosov, kolko kilometrov je z Moskvy do Irkutska, tak sa jeden zamyslel a potom hovori - Asi ... 4 dni. Tamtym smerom. Cas je tu celkovo uplne irelevatny. Ked chceme spat, tak spime, ked chceme jest, tak jeme ... akurat pit musime. Furt s niekym. Niekedy sa hrame, ze sme v tomto vlaku na vecnost. Debata potom vyzera asi takto: - A co keby sme sa opili aj rano? - Co je zle na chlastacke vecer? - No nic, ale boli ma hlava na druhy den - A? Ponahlas sa do roboty? - Hmmmm, nie. Tak okej, dnes pime vecer a o 2 dni by sme mohli chlastat aj rano. Alebo dnes ... rec stala, tak aby som pretal ticho, tak sa pytam kamosa: Kolko je hodin? Zastavil som sa v polke vety ... este aspon 2 dni je to uplne jedno. A tak dalej. Pri jednej nasej chlastacej chvilke kamos hovori: Dnes je pondelok, a potom bude streda. Hmmmmm, a co sa stane s utorkom? Kamos sa pomaly pozrel do stakancika (poharika) ... a somre - to si nikto nebude pamatat. Ale zaroven je cela tato cesta aj priestorom na obsolutne poblaznenie cestovatelovej mysle. Napriklad sa ustalili niektore frazy. Nehovori sa: What are you thinking about ale What are you drinking about (moj pocitac nie je ThinkPad ale DrinkPad). Takztiez sa hovori Spank you very much. Alebo napriklad kamos stal pred zeleznicnou stanicou so 100 eurovkou v ruke a hovori - Potrebujem vymenit peniaze. Jednym ockom som sa na neho pozrel: Vymenit? Za co? Za vodku? A tak plynie cas. Spat k cestovaniu. Na vyprave sme spolu 5, co nie je prave idealne cislo. Napriklad kupe 2. triedy je pre 4 ludi. Aby sme usetrili prachy, tak jeden vzdy spi v 3. triede, nieco ako open space s postelami. A zuruje sa v kupe. S colnickami na ruskej hranici sme to vybavili pomerne rychlo, ked videli, ze sme fanusikovia Anne Nevski a na okne mame prilepeny jej plagat, bolo im jasne, ze nemozeme byt zli ludia. Potom za nami pribehol kamos z 3. triedy. Ze chlapik bol prilis uprimny a priznal sa, ze okrem litrovej vodky ma aj niekolko plechovic Gintonicu. Policajtovi zaziarili oci. Aha, tu mas 3 plechovice, to je 2L limit, ktory mozes do Ruska doviest. Zvysok konfiskujem. My sme prepasovali 7.5 litra 55% samogonky (domacej palenky), asi 6 flias Vana Tallinn (40% liker), x inych flias tvrdeho chlastu a pocet plechovic piva si naozaj nikto nepamata. Ostatok cesty prebehol standardne a nepublikovatelne. Moskvou som bol absolutne sklamany. Taka precackana Petrzalka. V Kremli som bol, aj Lenina som videl ... teda mauzoleum, lebo sme prisli prave ked zatvarali. Este sme sa presli po cervenom namesti a isli sme nieco zjest. Zacala byt faaaaaaaakt zima. Uf, ceny su tu mastne, jak som ani necakal. V obycajnom foodcourte v nakupnom stredisku som si dal lososa a zemiaciky - 13 euro. Kamos si dal k tomu pivo, nejaky chleba - 20 euro. Rychlo prec z tohto cirkusu. Nasa velka cesta sa zacala na Moskovskej stanici o 21.20 miesteho casu. V prvom rade by som sa chcel takto verejne podakovat HRG cestovnej agenture (robi pre Lenovo), ktora nam vybavovala listky Moskva Irkutsk. Mozno si dam tu namahu a spocitam, kolkokrat som im pisal, ze je absolutne nevyhnutne, aby sme mali jedno cele kupe pre seba a neboli sme rozhadzani. Hadam aj osemkrat som im to pisal. Ked sme prisli do spravneho vlaku, jasne ze sme boli dvaja v jednom kupe a dalsi dvaja v druhom. Tak sme zacali vyjednavat s cestujucimi, ze ci by sa nemohli presunut. Ze nemohli, lebo uz sa zaprdeli v svojich kupe. A nedalo sa nimi nijak pohnut. Tak sa zrodil diabolsky plan. Z kupe jednych alebo druhych vystveme. V tejto casti je nutne dodat, ze sme boli uz 2 dni v tom istom obleceni a po celodnovom vlaceni tasiek. Aj som sa chcel nejak dat doporiadku, ale dali sme sa do boja, nuz dobojujeme ... v spinavom obleceni, neumyti. Dole bundy, vyzut topanky, rozzut klobasy atd. hadam si to viete predstavit, aky chliev v kupe nastal. Kym chalani pracovali na uvolneni kupe, ja som sa vybral za kamosom do 3. triedy pozriet, ako sa tam zije. Vtedy som si uvedomil, ze nas plan ma zavaznu chybu. A sice, zjavne sme si neuvedomovali, ake mnozstvo smradu dokazu tito ludia vyprodukovat a tolerovat. Tretia trieda bola ako najhorsi dobytcak, aky si viete predstavit. Proste nepopisatelne. Hned som sa vratil za kamosmi a oznamil som im, ze to mozme vzdat. Predstavme si nasich spolucestujucich. V jednom kupe s nami bola taka babuska, ktora bud citala alebo spala. Pri spani bola taka bleda, ze som sa aj bal jej dotnut, ci je este stale ziva. Vo vedlajsom kupe bol rusky namornik z ponorky a jeho Marfusia. Zena bola ok, ale namornik pribrzdeny, ako kazdy vojak. No kedze tu nikto nehovori po anglicky, je to pre mna dobra prilezitost cvicit rustinu. Kazdym dnom sa rapidne zlepsujem. A hlavne je to pre rusov zabavne, ze sa snazim a tak som sa uz stihol zoznamit s managerom nasho vagona - ostatni rusi nam odvtedy prejavuju znacny respekt, pretoze tento byvaly vazen je zaroven na vsetkych dost odporny, okrem nas. Taktiez som sa zoznamil so sefom jedalenskeho vagonu, ktory ma potom zacal balit, ale to je iny pribeh. Ok, trochu z nasho zivota vo vlaku: Sprcha neprichadza v uvahu. Da sa pracne poumyvat, ale casto sme to nerobili. Po case clovek zisti, ze na tele moze ostat aj tak len urcite mnozstvo spiny a zvysok niekam zmizne. Cize skoda namahy. Vstavame podla toho, ako sa nam chce. Po rannej gymnastike v kupelni zacina kucharska hodina. Ta sa odvija podla toho, kedy sme naposledi stali na stanici. Na staniciach vzdy stoja nejake tetusky a predavaju jedlo. Ale v kazdom pripade sme v Moskve kupili 40ks cestovin (nieco ako Vifonky), ktore sa volaju Biznis Lanc (citaj s ruskym prizvukom). A kazdy den jeden druheho pozyvame na business lunch. Potom nasleduje prve pivo v jedalenskom vagone (jedno stoji 100 rublov (asi 80Sk) ... kava stoji 105. V tomto bode sa rozhodujeme, kedy zaciname pit. Aby ste si vedeli tuto situaciu lepsie predstavit - my zijeme podla Moskovskeho casu, ale cestujeme proti casovemu posunu, cize ak sa zobudime o 10.00 moskovskeho casu, dame biznis lanc a pivo, je 12.00 a vonku uz je tma, pretoze je 17,00 miestneho casu. Takze je otazka, ako velmi je alkoholicke dat si vodku o 12.00 ... na druhej strane, vonku uz je tms. Vecer zvacsa koncime v jednom z nasich kupe s ludmi, ktorich sme pozbierali po vlaku a kecame. Alebo pozerame telku - kazde kupe ma jednu. Indiana Jones 1 - 4 som uz videl dvakrat. Vlak je vraj iba pol roka v prevadzke a je najdrahsi aj najkrajsi, aky v rusku jazdi. Ma hadam len jednu chybu. Kurenie je na uhlie a kedze sprievodcom sa nechce vstavat kazde 2 hodiny a kurit, tak vecer napracu pec uhlim, co ma za nasledok, ze v kupeckach je vecer jak v saune a teda sa prikryvam len plachtou, ktoru zo seba aj tak skopem. A rano drkocem zubami od zimy. A tak plynie cas. No vcerajsok bol iny. Vo vlaku sme sa zoznamili s jednym svedom a norom. Cestuju presne tu istu cestu ako my, s trochu inym casovym rozpisom. Ako sme tak kecali, tak som si zavolal Vasilija (managera jedalenskeho vozna), ze ci jest mozno prinjost samogonku. On ze ok, ak budeme mat aj nejaku utratu. A vagon zavrel iba pre nas. Niekde v tychto miestach sved povedal, ze este v zivote nemal opicu. Viac nebolo treba. Uz len dodam, ze jablkovica od Rada Killera zabijala aj na dalekom vychode. To najlepsie vsak prislo na druhy den. Povodne sme sa mali so skandinavcami stretnut na pivnych ranajkach o 10.00 Moskovskeho casu. Nasli sme ich okolo 16.00 (polka vlaku uz spala). Jeden mal cez pol tvare kobercovy lisaj a druhy bol podozrivo ticho. A potom zacali vysvetovat, co sa stalo. Klasika - prvy len v rychlosti videl, ako sa podlaha zvlnila, zdvihla a udrela ho do tvare. Nestihol sa uhnut. Druhy sa v posteli v spanku poblil. Vsetci rusi chcu vzdy spat na spodnych lehatkach, lebo sa do nich nemusia stverat. Ja som furt hovoril, ze je bezpecnejsie spat hore. A teraz sa to potvrdilo. Za chvilu prisiel kamos, ze si ho zastavila sefka celeho vlaku, ze s tymi severanmi uz nemame chlastat. A ked sme sa pytali nasej casnicky Iriny, ze kolko stoji vo vlaku flasa vodky, tak nam povedala vetu, ktora v Rusku asi este nezaznela: Mam zakazane predat vam alkohol. No nic, spat ku Killerovej samogonke. O nejakych 6 hodin vystupujeme (zas sme zacali merat cas v hodinach). Cakaju nas nejake 2 dni v Irkutsku, potom sa pomaly presuvame okolo jazera Bajkal do Ulam Ude. Odtial je to kusok do Mongolska. Nejak sa dopravime do Ulambataru. A vyhral moj napad, ze si bud kupime auto, alebo prenajmeme nejakeho bajcika s dodavkou a s Ulambataru sa nejak prevezieme cez Gobi na Cinske hranice. Alah aj vsetci svety nam zehnaj. Ale mozno sa aj z vlaku dostaneme az vo Vladivostoku ... pretoze ako som sa teraz dozvedel, zacali zamrzat dvere na vlaku. Uvidime, ci sa im to podari roztopit. Zatial nazdravie.

9000 km vlakom | stály odkaz

Komentáre

  1. :)
    kulma na vlasy zo 70. rokov?vau
    publikované: 25.05.2010 09:23:09 | autor: Liliana (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014