Ok, pokusim sa pre vas zhrnut Irkutsko. Jedna veta - svinskaaaaaaaaaaaaa zima a stupidni rusi. Nasli sme si hostel v "centre" mesta. Patri to nejakemu chlapikovi, ktoreho som videl tusim iba 2x. Veci tu za neho vybavuju dve dievciny. Do mesta sme prisli o 7.00, po prebdenej noci vo vlaku. Devocka nam oznamila, ze izbu bude mat pre nas pripravenu az o 16.00. Isli sme sa trochu prejst po meste a ked som sa vratil, tak som sa proste rozlozil na zemi v jednej izbe a 2 hodky si pospal. Neskor sme sa dozvedeli, ze izba nebola volna, lebo devocka sa velmi neponahlala z nej vypratat samu seba. Na druhej strane, ked nas chceli prehodit z 2 izieb do jednej, aby tu jednu pripravili pre nejaky parik, tak nam nezabudli 6x pripomenut, ze do 11 sa MUSIME prestahovat. Ako nahle som zacal byt na nu razny a odmerany, tak sa akoby carovnym prutikom zmenila na sladku vcielku. Hroza.
"Centrum" mesta je len orientacne pomenovanie. Je to nieco ako najst centrum Petrzalky. Ja viem, Petrzku spominam pomerne casto, ale co mam robit, ked komunisti sa snazili tu aj tam? Mesto je v podstate presne take, ako ste mohli vidiet v ruskych filmoch 70 rokov. Akurat ze teraz je 2009. Zarazajuce na Irkutsku je, ze sa tu daju najst restauracie kde obed s pivom vyjde na 500 rublov (u Schvejka) a nedaleko bude velmi podobna restika, kde sa da rovnako najest za 200 rublov.
Ok, co sme tu 4 dni robili. Pervoj - nam nuzna registirovatsa. Dalsie prekvapko tohto celeho stupidneho systemu. Niektori ste uz poculi o mojom vybavovani ruskych viz, pre ostatnych v kratkosti: k vizam, ktore stoja 35 euro, potrebuje cestovatel este bud pozyvaci list, ktory musi pozyvajuci rus zaregistrovat na imigracnom urade v Rusku alebo tzv. Vaucher - kus papiera, ktory nema prudky vyznam a stoji okolo 40 euro a vybavuje ich x slovenskych cestoviek. Kedze robim s hostelmi, tak mi jeden nas rusky hostel Vaucher poslal zadara a myslel som si, ako som vybehol so systemom. Houby houby. Z hostela nas poslali zaregistrovat sa do ineho hotela, ktory nase papiere posle na cudzinecku policiu. Procedura trvala asi 5 minut na kazdeho cloveka (nechcem vediet, ako to vyzera v nejakom velkom Moskovskom hotlei) a ked uz sme tete pekne dakovali a chceli sme sa rozlucit, tak ona ze - platit. Registracia - 300 rublov (asi 9 euro). Uz len cakame, ze ked budeme odchadzat, tak na ruskej hranici bude s nami colnik vyjednavat, za kolko nam tam to razitko buchne. Tupci. A to nehovorim, ze registrovat sa treba do 3 dni od prichodu do Ruska ... my sme stravili prvych 6 dni ruska vo vlaku. Ak by nas nahodou vymakli policajti, tak by sme platili 2000 rublov pokutu a nezalezi na tom, ci to ma logiku alebo nie.
Co sa da v Irkutsku robit. Mno, najprv sme si museli najst domace uzemie - bar, kde budeme davat liskam dobru noc. Za rohom bol nocny podnik stratosfera a ten predcil vsetky moje ocakavania. Flasa vodky (o.5L) za 500 rublov, liter dzusu 200R. Pomer baby: chalani 6:1. Kedze bolo evidentne, ze sme cudzinci a podla poctu flias vodiek na stole aj jasne, ze bohati - baby boli velmi pritulne. A dokonca sa nasla aj jedna, co vedela po anglicky. A to sme jeden krat dokonca boli na party, ktoru organizovala anglicka jazykova skola! Na druhej strane, moja rustina sa zlepsila o 600%. Ak ste videli fotku na Facebooku, ako pri stole sedi 9 bab (a pri vedlajsom este 3), tak to sme zohnali za 20 minut. Na druhej strane to samozrejme stvalo ruskych muzikov, ale barmani nas milovali, takze vsetko bolo ok. Prvy den bol famozny, dalsie dni boli podobne ale s kolisavym vysledkom. Uspech sme pripisali tomu, ze prvy den sme boli na veceri, kde sme si dali udene miestne ryby s cibulou, pivo a podaktori to este zabili dobrym fajcivom. Mno cukrousi ako vystrihnuti z najromantickejsich predstav zien.
Dalsi povahovy rys rusov - uplni bezchrbtaci. Sedim si tak s devockou pri bare, medzi nami miesto asi ako pri standardnych tancoch, pohlady z oci do oci, ona krci nostekom, ja cerim zubky ... v tom sa medzi nas vopcha rus, na mna ani nepozrie a napadito sa prihovori kocke - mmmmm, mne ocen nrjavija sa tvaje glaza (pacia sa mi tvoje oci). Este v ten vecer som vyvinul techniku, ako sa takychto sr*cov zbavit. Najprv som sa ho sprosto spytal, ci mi prisiel kupit flasu vodky (pri tejto zmienke 80% z nich odislo) a na tych hardcore som mal pripravene: no co moj, pacim sa ti? Aj najtvrdsi machovia zutekali.
Cez den sme tu toho stihli pomerne dost. Boli sme na basketbalovom zapase Krasnojarsk - Irkutsk. Nebolo to zle, ale kedze ma nebavi sledovat ako x upotencov nahana micudu (sak im ich tam hodte viac, nech je sranda), tak som si skor uzil roztlieskavacky pocas prestavok. Jeden den sme sli na vylet k jazeru Bajkal, ktore ma x superlativov (kukni google, ak chcete). Mal som z toho velmi rozpolteny pocit. Vsetko bolo velmi scenicke, ale doplnene mnozstvom polozburanin, tulajucimi psami, atd. A to nehovorim o tom, ze bolo asi -15 a az mi chlpy v nose zamrzali. Dnes sme den zakoncili velmi netradicne vinom a pivom v hosteli, ale este pred tym sme boli v cirkuse. Moje najskrytejsie nocne mory, ktore sa tykaju takychto miest, vyplavali napovrch. Nejde len o to, ze nechapem, preco by sa mal maco kolobezkovat a koza chodit po zadnych. Ale vsetko tu bolo priserne nudne a odflaknute. Artisti predvadzali cisla, ktore by som si ja vedel nacvicit za 2 mesiace, zvierata sa tak vrhali na odmeny po kazdom vykone, ze podla mna to musel byt kokain a vrchol klaunovskeho umenia bolo, ze v niekolkych cislach po sebe ospliechali divakov. Uz v prvek polke predtavenia nastala v nasom time debata, ci je cas vypadnut. Stroskotalo to na naliehani kamosa, ze musi vidiet medveda na kolobezke. V rade podomnou spalo 7 rocne dieta ... tak nudne to bolo. Ale aby som im nekrivdil, jeden klaun mal asi 2 minuty svetly moment, ked bol naozaj vtipny. Chcem spat svojich 200 rublov.
Zajtra rano sa presuvame do Ulan Ude, kde budeme len jednu noc a hned na druhy den ideme autobusom do Ulambataru. Autobusom preto, lebo vlak stoji na hraniciach z nejasneho dovodu 5 - 6 hodin a teda busom je to ovela krajsie. Cize sa vam zrejme ozvem najskor o 3 dni. V Ulambatare budeme max 3 dni - slubujem, ze sa pokusim najst pecenych bobrov a odfotit to. Miso - sojovu tycinku, co si mi pribalil na najhorsie dni na cestu este mam, ale mam taky pocit, ze v Mongolsku pride jej chvila. Este zopar pribehov zo zivota: fotak, co som si kupil pred cestou, aby som mohol robit zakladne fotky, uz nemam. Niekto mi ho v bare ukradol. Nechapem ako - mal som ho pred sebou na stole a zrazu bolo 60GBP fuc. A co sa tyka nasich inteligentnych debat tu, najlepsie to asi vystihne situacia, ked 2 kamosi pisali pohladnice domov a jeden hovori druhemu. Daj mi opisat, co si napisal ... mne nic nenapada. Zatial dopocutia.
Komentáre