Ako som zdrhol

Táááááákže. LEt prebehol v celku bez problémov. Jedlo bolo super, čo sa aerolinkam často nestáva (dal som si lososa, nejaké šalátiky, a zopár chlastíkov). Jediné, čo mi vadilo, že tam asi fungovala nejaká cenzúra na filmy. Volba bola medzi 2 nepozerateľnými americkými prepadákmi, asi 9 arabskými kanálmi, jeden medzinárodný kanál (nejaké francúzske filmy s arabskými titulkami) a kamera snímajúca, čo je pod lietadlom (nedoporučujem tým, čo majú strach s lietania). Jediný program, čo sa dal pozerať bol Comedy channel, ale tomu nešiel zvuk. Prvý problém nastal, keď som vyšiel z letiska. Respektíve dva problémy. Za prvé som dostal strašnú bombu do ksichtu od toho tepla a dusna čo tom bolo ... a to som prišiel o pól noci. A za druhé ma prepadla paranoidná myšlienka: Čo tam vlastne robím. S Claire, s ktorou som sa zoznámil cez počítač a u ktorej som mal bývať, som sa dohodol, že kedže ona už bude spať, tak kľúč nájdem pod rohožkou. Super. Taxíkmi nerád chodím v neznámej krajine, tak som sa vybral hľadať autobus. Za 30 korún som sa odviezol vzdialenosť z Dúbravky na Dolné hony v krásnom, klimatizovanom autobuse. Ešte ma čakala asi 30 minútová chôdza, kým som našiel správny dom a správne dvere. U Claire som našiel odkaz, že mám pripravenú izbu a vlastnú kúpelňu a vôbec, že sa mám zariadiť ako doma. Od vtedy spolu komunikujeme cez lístočky, mám svoj kľúč a ešte som ju doteraz nevidel. Byt má veľmi pekný, hneď ako prídem na to, ako sa sem dávajú fotky, tak ich sem dám. Vlado, s tvojim telefónom problém nemám a ani som ho nestihol vyliečiť. Jediné, čo ma v byte štvalo, bola klíma. Ráno bol džús, ktorý som si nechal na zemi nepitný, taký bol studený. O mojom nose ani nehovorím. Ale poďme k Dubaiu. Rozhodne musím napísať, že to absolútne nie je to, čo som očakával. Nie som sklamaný, len je to niečo iné. Čakal som ulice plné mrakodrapov a luxusných domov a tak ďalej. Keďže mesto sa stále vyvýja, je to len také veľké stavenisko. Stavby sú to impozantné a na americký štýl ... všetko je strašne rozťahané po pobreží. Včera som bol objavovať staré mesto, je super, že to tu žije minimálne do pólnoci. Hlinené uličky, rôzne zákutia. Obchody som našiel aj v takých uličkách, kde my by sme ani smeti nevysypali. Obchodovanie. Doteraz som nikdy nezažil arabský svet a zjednávanie. A zjednáva sa všade. Sir, do ja vant fejk vačch? Replika. Kópie hodiniek sú na pláne až v Thajsku, ale reku pozriem si. Viedol ma pár uličkami a potom na poschodie jedného domu. Pred sebou som mal hoinky asi za 5 miliónv, ak by boli originálne samozrejme. Pozrel som si jedny, aké chcel Mišo, on že za 450 dirhamov (1 USD je 3.6 DHM) sú moje, ale je ochotný spustiť 20. Ja že toľko nemám. On že dobre, koľko je moja cena. Ja som bol na odchode, lebo som mal v peňaženke asi 30 dirhamov, ale bol fakt neodbytný, tak som tresol 200 dirhamov. On že 250. Ja že aj tak nemám. On že dobre, 200. A ja že aj tak nemám a utekal som kade ľahšie. Ale vlohy k obchodovaniu majú. Určite v nejakej marketingovej príručke čítali o dôležitosti mena firmy, aby pôsobilo hodnoverne. Takže sa tu krámiky o veľkosti verejných záchodkov volajú: Mohamad Al Jasir East asia trade company, alebo Kyoto General trading company s veľkou Swarovski reklamou. Ďalší rys týchto ľudí, čo som si všimol je, že tu každý do každého vráža a nikto sa nad tým nepozastaví. Ale učím sa to ignorovať, veď som tu skoro najväčší (najťažší). Inak si tu užívam turisticky život: vozím sa po zátoke lodičkou, posedávam v malých kaviarňach, pijem mlieko priamo z kokosových orechov a rozhodol som sa predávkovať mango džúsom, ktorý je tu strešne dobrý. Skúsil som už aj avocado juice. V pohode, prežil som. Okrem toho ma tu fascinuje, že aj o pólnoci tu 20% áut jazdí bez zapnutých svetiel. Dnes idem niekam na dobrú kávičku, asi s Claire, aby som ju konečne spoznal a trochu sa zrejme poflákam po modernej časti mesta. Chcel som ísť na kávu do Bur Al Arab (veža arabov, 7 hviezdičkový najluxusnejší hotel na svete), ale vyžadujú spoločenské oblečenie, čo mi môj obmedzený šatník nedovoluje. Veď uvidíme. Ps: Zistenie: Až do včerajšieho večera som sa vyhýbal jednej nočnej more, ktorá ma prekvapila o 21.17 miestneho času. Musel som ísť na záchod. Predpokladal som, že arabi majú za vzor turkov a ich záchody (diera v zemi), čo je pre mňa niečo ako trauma z detstva, nechcem to príliš "rozmazávať". V dialke som uvidel svoju spásu - Carrefour. Tam musia mať európske záchody, zvolal som víťazoslávne. Aké bolo moje znechutenie, keď som otvoril dvere do kabínky a tam bol síce európsky záchod, ale bez dosky. Pozerám, toaleták samozrejme žiany. A na čo je tu tá sprcha? Aháááá. Ani náhodou. Bežal som si kúpiť servítky a ďalej to už asi poznáte. Zatiaľ čaute. Odkazy: Ježko, choď ich vyzdvyhnúť, povedz, že pečiatka sa niekam stratila ale že hádam by mohol stačiť podpis. Ale nevolaj im, aby nevymýšlali. 4 CDROMKY sú kúpené, dám ich poslať na tvoju adresu. Zatiaľ to nepredávaj, ak to nie je problém tak to uskladni do pivnice, alebo čo. Dajte niekto prosím Vás link na túto stránku aj Cagovi. Cago, potrebujem tvoju adresu, aby som ti tam mohol poslat alarm, ktorý chcem namontovať. Maťo, ten chalan sa volá roman a jeho číslo je 0903776888, dohodnite sa. JEžko, preto som hovoril, že auto si musí vyzdvyhnúť Cago, lebo je tam zhorená spínačka a štartuje sa to cez káble. Miro: čo s tou poistkou? Dá sa to vybaviť? Čo k tomu potrebuješ? Roman, daj mi vedieť, či sa ti podarila operácia "môj foťák". Malému pavúkovi daj žrať raz za 4 dni najmenšieho cvrčka, akého majú (ja ich kupujem v Auparku). Potom sleduj, či ho pavúk zožere. Ak pred ním bude utekat, tak treba (slabšie povahy ďalej nečítať) tomu cvrčkovi urezať hlavu a nechaj to tam do ďalšieho dňa, keď treba vybrať zvyšky (bude to taká plesnivá gulička). Keď by sa náhodou najväčší pavúk zvliekol, tak ho minimálne týždeň nevyrušuj a potom mu daj nažrať. Nie skôr! A zapíš mi prosím dátum, kedy sa zvliekol. Inak, sms mi môžete posielať. Čaute zatiaľ.