Ako som zdrhol

Tááááákže, aby som to dokončil. Najhnusnejšie jedlo, ake som tu zatial jedol bola ... polievka z lastovičích hniezd. Strašný sajrajt. 100g tejto pochúťky stojí asi 3500 Sk a premium kvalita asi 11000 Sk (samotné hniezda, polievka je samozrejme lacnejšia). Sexuálne príbehy a poučenia preskočím, a radšej dokončím článok o škatulke cigariet. V Thajsku sa dá kúpiť všetko. Tak raz ku mne pristupil chlapík a hovorím mi: pekné topánky, odkiaľ ich máš? A ja na to: nechcem. A on že, ved ja ti nič neponúkam. Len ak by si mal zaujem vidieť jedného, druhého, tretieho budhu za 10 Sk, tak by som ťa mohol povoziť. To ma zaujalo a pýtam sa ho: a nebudeš ma vláčiť po žiadnych obchodoch? On že nie. Tak som nasadol. Po troch minutach zastal, že tu po ceste je jeden obcho, že len keby som tam na desat minút nakukol, tak sa nič nestane, nič nemusím kúpiť a pôjdeme po budhoch. Ja že jeden obchod prežijem. Ono to totiž funguje tak, že chlapíci na motorikšách (po thajsky a medzinárodne sa to volá Tuk Tuk, tuším podľa toho, ze si vždy ťukám na čelo, keď povie, za koľko ma zvezie) majú kontrakty s obchodmi a za to, že privezú zákaznika, aj keď ten nič nekúpi, tak dostanú lístky na benzín. A potom natankujú a majú čistý zárobok. Takže ma hodil do jedného obchodu, pokukal som, išli sme dalej. A o chvíľu, že po ceste k ďalšiemu budhovi je este jednen obchod, kde len nakuknem, nič nemusim kúpiť a ideme ďalej. Mne sa to aj vcelku páčilo, lebo som sa vozil po meste, veľa som videl, on mi rozprával o všeličom, do obchodu som nakukol a išli sme ďalej. Všetko to boli obchody, čo vám ušijú oblek na mieru. Povozili sme sa po budhoch, absolvoval som ešte jeden obchod a hovorím mu, že musím si kúpiť niečo na pitie. On že chce cigarety. Dostal cigarety (a benzín, ako za vojny), usmieval sa, a ja že, ak to má byť dobrý biznis, tak zajtra ma musí voziť aspoň pol dňa. On že prečo nie. Vozil som sa od 13.00 do 18.00 a potom, že by som potreboval povoziť po nočnom Bangkoku. Že nech ma vyzdvyhne kusok od hotela o 20.00. Osprachoval som sa, prezliekol. A on tam fakt o 20.00 bol. Vozil som sa ešte asi 3 hodiny (obchody boli zavreté, takže bez návštev), keď na mňa vytiahol ďalšiu zbraň. Oni totiž majú kontrakty všade. Že či už som jedol, lebo tu blízko je reštika, čo mu dá benzín. Ja že už som jedol, takže nikam nejdeme. Potom som už chcel isť na internet a do hotela, tak som zavelil smer. Lenže jemu sa nechelo prestať zarábať a furt navrhoval nové a nové miesta, kam by sme ešte mohli ísť "nakuknúť", aby mal benzínové lístky. Už začal byť nepríjemný, tak som povedal, že nič, veď aj zajtra je deň a možeme sa voziť a behať po obchodoch. Na veľa na veľa ma hodil naspäť pred hotel s tým, že zajtra sa stretneme o 14.00 pri hoteli. Určite? Určite. Ak nepomrel, tak tam hádam čaká aj doteraz. Ale X hodín som sa vozil za škatulku cigariet. Ani tých 10 Sk nechcel. Aha, a mám nový oblek na mieru. Medzi tým som ešte stihol dať do opravy moju novú Minoltu, lebo nejak nemaká, ako by mala. Pošlú mi ju spolu s novým objektívom, dokladmi a letenkou z Hanoiu do Siam Reapu do tohto mesta, kde som. Cesta bola pohodová, obsadil som si miesto na poschodí v prvom rade. Vedľa mňa si sadol taký chalan z Manchestru a obďaleč nejaký párik, čo na mňa hovoril po anglicky. Z chlapíka z Manchestru sa vyklul kváziobchodník, čo behá po ázii, nakupuje zaujímavé veci, posiela to do UK a potom to predáva na ebayi. A okrem toho to bol srandista, čo mal neskutočné zážitky. Za všetky spomeniem len to, že pred 5 dňami podpálil hotelovú izbu (sa stalo, nejak), zhorel mu tovar za 45 000 Sk, zavreli ho do basy a potom sa opil s policajtom, čo ho odtiaľ dostal. Prekecali sm celu noc, lebo v autobuse sa aj tak spať nedalo. Párik boli čech a češka, ktorý sa zoznámili na Novom Zélande a terz len tak spolu cestujú. Konečne som dorazil do Chiang Mai. Veľmi romantické mesto. Odviezol som sa do hotela, ktorý odporúčala príručka múdrych svišťov, dal som si sprchu a keďže bolo 8.00, tak som rovno vypadol von. Inak, izba je za 80 Sk na noc. Teda ak mi práve teraz nerozpredávajú batožinu. Hneď ráno som si požičal skúter za 130 Sk, a išiel som si zalietať. Najprv som šiel na pumpu ... i takto si rozmýšľam si: Nenatankujem veľa, lebo taký skúter má spotrebu do 3 litrov, urobim tak 200 km ... no nech to para tlačí, dám tam 8L benzínu. Zaflekoval som na pumpe (Shellke), pribehol mužík. Tu to funguje tak, že ti natankujú a hneď platíš chlapíkovi, čo pribehne. Takže teoreticky môže pribehnúť hocikto. I hovorím mu: nájdi ortvor do nádrže (ako blondína, odkiaľ mám vedieť, kde to je) a machersky mu hovorím: natankuj takých 8 litrov. A on na to: Ale pane, tá motorka má iba 3 litrovú nádrž. Nestrácam duchaprítomnosť ... Tak plnú! A rýchlo som prášil preč. A potom sa ešte udialo veľa vecí, ako napríklad, že som hľadal vodné byvoly, ktoré niekto zožral, takže už neboli ... bol som na najposvetnejšej hore v Thajsku, kde budha meditoval. Ale ja som tam išiel preto, lebo o niečo ďalej v džungli pestovali kávu a ja som chcel kávu priamo z kopca, do hrnčeka. Čo samozrejme nebolo len tak, vybrať sa do pozáplavovej džungle na skútri, bez sprievodcu ... bratislavčan. A more iných vecí. Ale predpokladám, že teraz sa budem ozývať pomenej, lebo budem mať celodenné presuny medzi krajinami a okrem toho idem zajtra na ten trojdňový trek. No tom som zvedavý. Tak sa mi tam majte a píšte ako doteraz. P.s.: Zistenie: Keď sa človek (1 ks) vozí celý deň na motorke, tak ho neopáli rovnomerne po celom tele. Výsledok je ten, že mám spálené vrchy rúk, krk a také sýtočervené fľaky nad kolenami. A samozrejme biely pás na zápästí po hodinkách. Ale veď kým sa vydám, tak sa mi to zahojí. Či ako nám to v škôlke hovorili. Čaute.