Ako som zdrhol

Takže som to konečne rozchodil. Vítam ťa v mojom denníčku, kde budem písať o svojej ťažkej a nudnej ceste krížom Áziou. Ale najprv zopár slov o tom, ako sa takáto cesta pripravuje. Najdôležitejší je nápad. Ten ma udrel do hlavy niekedy v novembri a postupne sa za pár dní vykrištalizoval do konkrétnejšej podoby. Záver je taký, že cestujem cez Spojené arabské emiráty kde trávim 4 dni oddychovaním pred náročnou cestou do Thajska. Priletím do Bangkoku, tam pobudnem niekoľko dní, potom sa vydám na sever, ďalej do Laosu, kde budem asi 2-3 dni. Ak sa mi podarí vybaviť vízum, tak sa vyberiem do Vietnamu, prejdem naprieč celým Vietnamom na juh a odtiaľ tradáááááá - Kambodža. No a z Kambodže na juhovýchod Thajska, kde si užijem trochu klasických turistických aktivít (potápanie a tak som myslel). A napokon Bangkok, kde sa vybúrim v nákupnej horúčke a späť domov zas cez Dubai. Takže takáto myšlienka ma napadla. Ale na dlhú dobu to bolo všetko. Plánovaný odchod bol 15.5. ale ešte týždeň pred tým som nemal: kúpenú letenku, nový pas, keďže na túto cestu potrebujem 5x vízum a v starom pase som mal iba 2 voľné stránky (pre matematicky menej schopných ... -3 stránky), nemal som peniaze, chýbal mi dôležitý balík z USA, kde bolo množstvo vecí, ktoré som potreboval, nemal som nový foťák, a samozrejme Akos (kamoš z Maďarska) mi pokazil moju radosť z perfektného organizovania tým, že mi oznámil, že ani náhodou si nemôžem víza vybaviť na letisku pri prílete do Thajska. A cez čo som to letel? Aha, Dubai. Nincem viza. A v pondelok 15. som letel. Ale nakoniec sa vsetko vyvynulo tak, že letenku som zaplatil, v piatok pred odletom som mal pas a viza do Thajska. V pondelok, v deň odletu som predal firmu a schrastil peniaze, vybavil viza do Dubaia a vďaka Katuši našiel balík z USA, ktorý z neznámeho dôvodu na mňa čakal na pošte v Karlovke, aj keď ja bývam v Dúbravke. Ešte k tomu more nákupov a mohlo sa ísť. Aha. Teda mohlo by sa ísť, keby sa malo ako. Nakoniec sa ponúkol Ježko s Maťom a plánovaný odchod 12.00 sme stihli presne o 12.30, podľa plánu. Kto ma pozná, vie, že vždy všetko stíham na poslednú chvílu a byť na letisku 2 hodiny pred odletom bolo pre mňa veľmi metúce. Nikam som sa totiž neponáhľal. A teraz si prečítajte ďalšiu kapitolu o tom, ako Ivan v Arábii pobudol. Ps: Zistenie: Keďže mi všetci rozprávali, ako sa dobre v Thajsku nakupuje, tak som si so sebou zobral 3 tričká, jedny trencle, 3 ks spodného prádla a nejaké drobnosti. Ruksak mal 21 kg!!! Neviem si predstaviť, ako pôjdem naspäť.